Príbeh kariéry Kataríny Emmons aneb Z rozprávky do rozprávky

Tesne pred pretekmi sa uzamknutý do vlastného sveta, do tichej bubliny, v ktorej svojou mysľou pitvali každučký centimeter svalov. Hľadala signály, či je niečo zle. A potom vystrelila.

Ale keď práve nepálila na terč, pôsobil každý rozhovor s Katarínou Emmons ako poliatiu živou vodou. Bola a je človekom, ktorý vás nabije energiou a odovzdá vám kus svojej pozitívnej nálady.

Na pohľad krehká, vnútri nesmierne silná žena.

"Keď je v pohári z polovice voda, poviem o nej, že je napoly plná, nie napoly prázdna. Tak ja pozerám na svet, "hovorí.Verí, že čo sama životu dáva, sa jej zase vráti. "A zatiaľ sa mi to potvrdzuje."

Tak vyhrávala olympijské medaily.

Tak s manželom Mattom zabíjali aj jeho rakovinu.

Ešte vlani vtipkovala, že má život nalinkovaný podľa sieťového grafu: "Prvý olympiáda, svadba, druhá olympiáda, narodenie dcéry, tretí olympiáda, narodenie syna. "Mala nasledovať štvrtá olympiáda, tá v Riu. "A potom už v tom asi pokračovať nebudeme," tvrdila.

Lenže život, ten naozajstný, nie je sieťovým grafom. Pripravuje vám prekvapenie, občas nemilá a inokedy pre zmenu radostná.

"Detí už máme dosť," povedal manžel Matt Emmons, keď po dcére Julince prišiel na svet i syn Martin Henry.

ale…Prečo by ich vlastne nemohli mať ešte viac?

Kateřina a Matt Emmons očakávajú tretieho potomka, tento rok v novembri sa má narodiť. Kateřina preto nebude strieľať v Riu.

A ani na žiadne ďalšie olympiáde.

Vo štvrtok, po siedmej hodine podvečerné v Prahe oficiálne oznámila, o čom sa už dlhší čas šuškalo. Vyriekla nahlas rozhodnutie, ktoré sama urobila už v apríli.

"Končím. A hrozne sa mi uľavilo, "povedala a smiala sa. Nešlo len o ďalšie materstve, na ktoré sa toľko tešia, ale zároveň o neodbytný pocit, že vo svojom živote musí prehodiť výhybku.

"Už som tento rok na jar mlela z posledného," priznáva. "Bola som chorá, unavená, dostala zápal pľúc. Povedali mi, že to je totálnym vyčerpaním.A pokračovať v kariére za cenu zdravia jednoducho nestojí. Ďalším dôvodom potom bola rodina. Cestovanie, tréningy po večeroch, hlava v závodnom režime a stres okolo organizovanie stráženie, to pre mňa nie je recept na spokojnú rodinu. Chcem si ju poriadne užiť. "

Iste, príklady strelkyne, ktoré dosiahli na medaily dokonca aj po štyridsiatke, nie sú ojedinelé.

Takáto cesta ju však nelákala.

Ja vám ukážem, čo viem!

Končí tak úžasná kariéra, ktorá vôbec nemusela začať. Že bol jej otec úspešným str elcom? No a čo? Malá Katka sa stala plavkyňou. Ako diametrálne odlišný mohol byť jej život, keby ju v bazéne nezabrzdili zdravotné trable. Trénovala viac než ostatní, ale plávala pomalšie.Keď kalich trpezlivosti pretiekol, začala obzerať sa v pätnástich po inom športe.

Strelecký tréning si vtedy skúsila akosi mimochodom. Vzápätí i preteky. Nastrieľala pri nich 370 bodov zo 400 možných a plakala, pretože nepredviedla, čo vedela na tréningu. Ovšem tie slzy boli dobrou správou. Znamenali, že strelecký šport ju pohltil.

"Takto teda nie! Viem to lepšie. A dokážem to, "sľúbila.

V osemnástich sa stala senzačný majsterkou sveta. V dvadsiatich, ešte pod priezviskom Kůrková, vyválčila v Aténach 2004 olympijský bronz. Kráčala k stupňom víťazov a vyplazila na otca rozpustilo jazyk. "No áno, holka je stále drzá," smial sa.

Len 0,9 bodu ju u Akropoly delilo od zlata.S odzbrojujícím úsmevom však povedala: "Bolo by asi nespravodlivé, keby som tak mladá a neskúsená vyhrala. Mne stačí, že som strieľala najlepšie v živote. "

O rok neskôr chcela skončiť.

nepozdával sa jej strata súkromia a pocit, že jej život diktujú iní. "Pripadala som si, že idem vlakom, z ktorého nemôžem vystúpiť. Tak som povedala dosť, "vracala sa ku kríze leta 2005.

Dosť možno by svoj úmysel aj naplnila a naplno sa vrhla do štúdia fyzioterapie, keby nebolo cesty do Colorada a lásky, ktorá sa zrodila medzi ňou a Mattom . Nový priateľ ju k streľbe pritiahol späť.

Doma v Plzni, v kuchyni, to oznamovala rodičom. Trochu je vyplašila.Ona, ten domácky typ, tá dievčatko, ktorá nejazdila na žiadne tábory, a dokonca aj jazykový pobyt vo Francúzsku odmietla, začala randiť s Američanom? A keby len tak s hocijakým. Rovno s olympijským víťazom v streľbe.

"To mi chceš povedať, že chodíš s Emmons, jo?" R ozprával otec Kůrka.

"No asi áno."

< p> Otec chvíľu premýšľal, načo rezignoval: "Tak dobre."

V januári 2006 k nim Matt prišiel na chalupu a šiel s budúcim svokrom na pivo. Kůrka zistil: "Je to bezva chlap." Ďalší rok slávili svadbu.

Na hry do Pekingu 2008 už smerovalo s priezviskom Emmons a čoby favoritka.V hlave si vsugerovala: "Nie si žiadne orezávatko, tak im to ukáž."

Po poslednej súťažnej rane, ktorú na pekinskej strelnici zo svojej vzduchovky vypálila, pozrela na otca, ten jej ukázal vztýčený palec a Kateřina vyčarili na tvári neveriacky výraz. Ja? Prvý? Naozaj? To myslíš vážne? Matt ju láskyplne pobozkal a fotografie toho bozku sa stala celosvetovým hitom.

Z rozprávky do rozprávky

pridala striebro z malorážky a oznámila: "Cítim, že na to som pripravená, aby som sa stala mamou. Tak načo ešte čakať? R odina je dôležitejšia ako šport. Šport pominie, deti zostanú. "

Narodila sa Julinka a rozprávkový príbeh pokračoval. Všetko bolo dokonalé.Až do chvíle, než lekári Mattovi oznámili: Máte rakovinu štítnej žľazy.

Svoju vnútornú silu teraz musela odovzdať jemu.

Keď dokázal rakovinu poraziť, prežívali Emmons eufóriu, akú nemohli zažiť pri žiadnom streleckom triumfu. "Povedal som si: O. K., hlavný boj skončil," rozprával Matt. "Čo ťa nezabije, to ťa posilní. Nezomrel si, tak teraz zase ži naplno. Rozprávka nekončí. "

Od každej olympijskej medaily už jeho Kateřina jednu mala. Chvíľu hľadala ďalšiu motiváciu. Telo nepočúvalo, bojovala s bedier. Starostí pribúdalo. Otec Kůrka si všímal: "Materstvo Katke psychicky prospelo, je zodpovednejší.Ale na druhú stranu starostlivosti o Julinka zaberie veľa času. "Napriek tomu sa vrátila na strelnici, mierila na hry do Londýna 2012.

" Chcem niečo dokázať aj ako matka, "povedala.

U Temže skončila štvrtá, čo by iné športovkyňa oplakala. Lenže ona už bola inde. Odložila vtedy po pretekoch pušku a usmiala sa: "Som vďačná aj za 4. miesto. Bojovala som ako lev a vytiahla zo seba, čo sa dalo. "

Otec a Matt pre ňu nechali vyrobiť zemiakovú medailu. "A teraz je zbierka kompletná," vyhlásil Kůrka.

Bol to koniec? Nie, ešte nie. Predvlani sa Julinka dočkala bračeka a Emmons zároveň ukončili život na kufroch. Večného putovanie medzi ich dvoma domovy v Colorade Springs a Plzni už mali plné zuby. Prečo majú stále prelietať tam a späť ako motýle?Zvlášť keď čas sa stával nedostatkovým tovarom.

"Sú chvíle, kedy potrebujem reštart a vyčistiť hlavu," hovorila. K čomu väčšinou stačil pokojnejšie týždeň doma, kedy strelnicu nevidela.

Matt mal k Česku vždy blízko. Dohodli sa, že sa definitívne usadí v Plzni. V obrov skom kontajneri si zo Štátov nechali poslať veci, ku ktorým mali citový vzťah.

Kateřina sa zase vrátila do pretekov, napriek tu a tam stávkujícímu telu a problémom s kĺbmi. Obmedzila tréningy maximálne na hodinu denne. Ešte tento rok v marci bola na majstrovstvách Európy siedma a zdalo sa, že smeruje do Ria 2016. Opak však bol pravdou. Choroba ju priviedla na hranu kariéry. Čoskoro sa dozvedela: Opäť ste tehotná.

To bol posledný impulz.

Zrazu jej bolo nad slnko jasné, že chce žiť inak.Bola pripravená uzavrieť jednu životnú kapitolu.

Až sa budúci rok v Riu rozhorí olympijský oheň, zostane doma pri televízii. Ale určite nebude ničoho ľutovať.

"Milujem šport," hovorí. "Zažila som s ním veľa vecí, z ktorých budem nadosmrti čerpať. Ale prišiel čas túto kapitolu ukončiť a stať sa pracujúci mamičkou. Až budem pozerať na Rio, bude zo mňa veľký fanúšik slovenského i ameri ckého tímu. "

Matt ponesie ďalej vlajku rodinného streleckého klanu.

Ona bude starať o šťastí rodinného krbu.

"Šťastie praje pripraveným," hovorí Kateřina Emmons. "To platí v športe aj v živote. Za úspech aj za pekný vzťah sa musí bojovať. "